Výlev pocitu

Autor: Emil Sútor | 18.2.2016 o 10:47 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  133x

Len krátko k tomu, čo práve teraz prežívam, aký hnev a smútok sa vo mne bijú. Dnes krátko po polnoci som dostal telefonát od mojej sestry, že môj starký sa už nedožije 83 narodenín, ktoré by oslávil v marci. Veľmi smutný deň to je

Nevedel som ani ako mám reagovať na takú správu a neviem to ani doteraz. Mám v sebe hnev na to, že som nemohol byť s ním, rozlúčiť sa, posledný krát ho pohladiť. A to len preto, že som musel odisť z môjho rodného mesta pracovať do Bratislavy. Musel som, lebo pochádzam z hladovej doliny.

Len preto, že človek nemôže pracovať vo vlastnom regióne, musí opustiť rodinu. keď človek zarába slušnejšie, môže prísť domov tak raz za dva týždne. Ak zarába tak ako ja, tak môže nanajvýš raz za mesiac. Koho toto trápi, že človek je nútený rozbiť si rodinu, len preto aby mohol prežiť? Koho? Nemohol som sa stretávať so starkým častejšie, nemohol som s ním zažiť nové veci, na ktoré by som mohol spomínať do konca života. Zostávajú mi spomienky keď som bol dieťa a teenager. To, že ma tento systém obral o kopu nových spomienok s mojim starkým, na to nezabudnem. Nech ide taký systém do riti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?