Nevedel som ani ako mám reagovať na takú správu a neviem to ani doteraz. Mám v sebe hnev na to, že som nemohol byť s ním, rozlúčiť sa, posledný krát ho pohladiť. A to len preto, že som musel odisť z môjho rodného mesta pracovať do Bratislavy. Musel som, lebo pochádzam z hladovej doliny.
Len preto, že človek nemôže pracovať vo vlastnom regióne, musí opustiť rodinu. keď človek zarába slušnejšie, môže prísť domov tak raz za dva týždne. Ak zarába tak ako ja, tak môže nanajvýš raz za mesiac. Koho toto trápi, že človek je nútený rozbiť si rodinu, len preto aby mohol prežiť? Koho? Nemohol som sa stretávať so starkým častejšie, nemohol som s ním zažiť nové veci, na ktoré by som mohol spomínať do konca života. Zostávajú mi spomienky keď som bol dieťa a teenager. To, že ma tento systém obral o kopu nových spomienok s mojim starkým, na to nezabudnem. Nech ide taký systém do riti.